Am I really here when I am taking pictures?
How do modern technologies affect the contemporary photography?
Contemporary photography exists only in the virtual space, so it doesn’t exists.
Contemporary photography exists only in the virtual space, so it doesn’t exists.
First of all, I was looking for connections between the virtual and the real in everyday situations. Then I moved to photographing night landscapes, because in the night time the real world sleeps and virtuality stands out more. However, another lockdown comes and I started to use mainly my bedroom. I am trying to materialize my ideas of virtuality to photos, videos. Later I am connecting this two worlds with the help of a projector.
You may notice two paths. The first is about some confusion where and in what space I am actually. In the second one I am projecting live opening of an event in my bedroom. I am present and at the same time absent from this event. I allow myself things I would not otherwise be able to, but in the current situation I am. I let the public space into my personal and I am at the both places at the same time.
/
Kde sa nachádzam, keď fotografujem?
Ako novodobé technológie ovplyvňujú súčasnú fotografiu?
Súčasná fotografia sa nachádza len vo virtuálnom priestore, tým pádom neexistuje.
Najskôr vyhľadávam prepojenia virtuálneho sveta s reálnym v každodenných situáciách. Prejdem k nočným krajinám, kedy ten reálny svet spí a ten virtuálny viac vynikne. Nasleduje lockdown a tak začnem využívať hlavne svoju izbu. Snažím sa zhmotniť svoje predstavy virtuality do fotografií, videí. Neskôr spájam tieto dva svety pomocou projektoru.
Venujem sa dvom rovinám. V prvom videu sa snažím diváka zmiasť, kde a v akom priestore sa nachádzam. V druhom videu projektujem vo svojej izbe online prenos udalosti, ktorej som prítomná, ale zároveň aj neprítomná. Dovoľujem si veci, ktoré by som naživo nemohla, avšak v súčasnej situácii môžem. Vpúšťam verejný priestor do môjho osobného, nachádzam sa na dvoch miestach naraz v tom istom momente.
Súčasná fotografia sa nachádza len vo virtuálnom priestore, tým pádom neexistuje.
Najskôr vyhľadávam prepojenia virtuálneho sveta s reálnym v každodenných situáciách. Prejdem k nočným krajinám, kedy ten reálny svet spí a ten virtuálny viac vynikne. Nasleduje lockdown a tak začnem využívať hlavne svoju izbu. Snažím sa zhmotniť svoje predstavy virtuality do fotografií, videí. Neskôr spájam tieto dva svety pomocou projektoru.
Venujem sa dvom rovinám. V prvom videu sa snažím diváka zmiasť, kde a v akom priestore sa nachádzam. V druhom videu projektujem vo svojej izbe online prenos udalosti, ktorej som prítomná, ale zároveň aj neprítomná. Dovoľujem si veci, ktoré by som naživo nemohla, avšak v súčasnej situácii môžem. Vpúšťam verejný priestor do môjho osobného, nachádzam sa na dvoch miestach naraz v tom istom momente.
